Česká mediálna kríza: Problematickosť zrušenia mesačných koncesionárskych poplatkov

Pri vysvetľovaní dôležitosti nezávislého financovania treba poznamenať, že samostatnosť médií a sloboda slova sú jedným z kľúčových prvkov fungovania demokracie a právneho štátu. Médiá sú preto často chránené zákonom, ktorý jasne upravuje ich nezávislosť od vplyvu akejkoľvek moci, ako aj ich právo vykonávať informačno-kultúrnu činnosť s cieľom poskytovať objektívne informácie. Existencia daní na podporu fungovania rozhlasu, televízie a iných prostriedkov teda umožňuje týmto orgánom vykonávať svoju činnosť nezávisle od moci a iných subjektov. Takéto podmienky pomáhajú udržiavať aktívnu občiansku spoločnosť a obmedzovať možnosť moci vykonávať centralizačné kroky, čím brzdia nedemokratické tendencie.

Existujú rôzne príčiny ostrej reakcie verejnosti aj samotného manažmentu ČT a ČRo. Po prvé, nezávislé financovanie od občanov umožňovalo mediálnym spoločnostiam viac zarábať a menej závisieť od politických rozhodnutí. Napríklad, ak za rok 2026 ČT zarobí 6,7 miliardy korún z týchto poplatkov a iných zdrojov, tak už v roku 2027 by vláda vyčlenila na fungovanie ČT len 5,7 miliardy korún. To následne vedie k tomu, že mediálny holding bude nútený znížiť počet zamestnancov, prestať ponúkať niektoré služby a zvýšiť ceny za určité úkony, ako je napríklad reklama. Zároveň to možno považovať za istý druh nátlakovej páky na mediálny holding. Po druhé, samotní riaditelia ČT a ČRo vysvetľujú, že takéto kroky sú zásahom do nezávislosti médií a porušujú nielen zákon o televízii v ČR, ale aj európske právo v oblasti slobodného vysielania. Časť expertov sa preto domnieva, že za podobnými krokmi možno vidieť pokus vlády znížiť vplyv nezávislých inštitúcií, ktoré aktívne využívajú slobodu slova a kritizujú kroky vlády.

Poslanci za ANO, SPD a Motoristé sobě zároveň predložili doplňujúci návrh zákona, v rámci ktorého navrhujú zaviesť výnimky pri platení tohto poplatku už v tomto roku. Do tejto skupiny patria osoby so zdravotným postihnutím, občania starší ako 75 rokov a podobne. Na jednej strane to môže vyvolať sociálny súhlas zo strany občanov, keďže sa znižuje ich daňové zaťaženie, čo potvrdzujú aj prieskumy. Na druhej strane sa to však negatívne odrazí na príjmoch a nezávislej činnosti ČT a ČRo a môže to viesť k zvýšeniu iných daní. Predseda Motoristov Filip Turek navyše uviedol, že občania budú môcť tento poplatok naďalej platiť, ale výlučne na dobrovoľnej báze. To naznačuje, že ČT a ČRo budú mať možnosť získavať dodatočné financovanie od občanov, zostáva však nejasné, nakoľko efektívny bude tento zdroj sponzoringu a či dokáže v plnej miere pokryť finančné straty. Minister kultúry okrem toho poznamenal, že „Kontrolu nad fungovaním médií budú i naďalej vykonávať mediálne rady“, čo znamená absenciu otvorenej snahy moci presadiť lojálne osoby do vedenia spoločností.

Na záver je dôležité poznamenať, že podobné iniciatívy postupne vedú k situácii, keď sa nezávislé subjekty a verejné inštitúcie stávajú čoraz závislejšími od štátnej moci. Takýto krok možno považovať aj za politický manéver, keďže je zameraný na zníženie sociálnej nespokojnosti a splnenie predvolebných sľubov, no zároveň koncentruje moc. V konečnom dôsledku to vláde pomôže ľahšie kontrolovať tieto spoločnosti a spôsob, akým fungujú a komunikujú s verejnosťou. Na rozdiel od krokov predchádzajúcich populistických vlád v Poľsku a Maďarsku však súčasná česká vláda ovplyvňuje nezávislosť mediálneho priestoru v krajine len čiastočne. Preto je dôležité, aby sa nepodnikali ďalšie kroky k zmene legislatívy o mediálnych spoločnostiach a ich aktivitách, pretože inak by to mohlo posilniť proces demokratickej recesie a znížiť úroveň ich efektívnosti.