Čo by mohlo Česko poradiť Ukrajine na jej ceste do EÚ

Rozširovanie EÚ patrí medzi jednu z najdôležitejších politík súčasného kabinetu Európskej Komisie. Medzi kandidátske štáty patrí aj Ukrajina, pre ktorú EÚ stanovuje dokonca špeciálne podmienky v prístupových rozhovoroch. Avšak za týmto všetkým sa skrýva oveľa viac komplikácií, ktoré brzdia ďalšie snahy o rozširovanie. 

Podľa doktorky Kuchyňkovej sa snaha o prijatie nových členov výrazne spomalila, čo dokazuje aj to, že Chorvátsko vstúpilo do únie v roku 2013 ako posledná krajina v najbližších viac ako 10 rokoch. Mnoho štátov, napríklad na západnom Balkáne, stráca počiatočnú vášeň, s ktorou k rokovaniam o prístupe do Únie prichádzalo. Schladil ich fakt, že napriek svojej snahe možno nebudú do EÚ prijaté - v dnešnej dobe pochybujú, či sa im vôbec oplatí naďalej vyjednávať.  

„Únava v rozširovaní“ je fenomén badateľný aj na strane členských krajín - prieskumy ohľadom tejto problematiky naznačujú, že českí občania sú pomerne skeptickí voči ďalšiemu rozširovaniu. V minulosti sa do Únie pripájali štáty vo vlnách, no dnes, po splnení inštitucionálnych podmienok je štát schopný pripojiť sa kedykoľvek, nie nutne so skupinou iných štátov. Splnenie týchto podmienok je však pre Ukrajinu momentálne veľmi náročné, náročnejšie ako pre iné krajiny. Aj preto je Ukrajine poskytovaný osobitný prístup, aby sa dokázala k EÚ pripojiť jednoduchšie. 

Z pohľadu Ukrajincov je však taktiež tento proces únavný a zdĺhavý, čo bolo aj predmetom ďalšej otázky pre Ondřeja Pleváka. Dal by sa, realisticky, tento proces nejako urýchliť? Pán Plevák spomenul, že by sa EÚ mala snažiť najmä o vlastné zefektívnenie. V tomto kontexte sa jedná najmä o nachádzanie spôsobov, ako obchádzať Maďarsko v niektorých rozhodovacích procesoch, keďže väčšinu z nich blokuje. Otázne však je, ako dlho mieni Únia hľadať riešenia na všetky tieto súčasné problematiky. Ukrajinci však majú jasno v tom, či chcú byť súčasťou EÚ, zdôraznila p. Dudash - Euromaidan by mal byť dostačujúcim dôkazom.

Česká republika by vedela Ukrajinu pri vstupe do EÚ inšpirovať rôznymi spôsobmi. Pani Dudash poukazuje napríklad na rok 1989, pričom podobne ako dnes pri Ukrajincoch, po invázií odišli Češi po do iných krajín. Paralelu vidí aj v tom, že tí, ktorí zostali žiť v zahraničí sa mohli svojou expertízou naďalej podieľať na opätovnom zotavení Česka z totalitného režimu. Ďalšia otázka z publika sa zaoberala povojnovou rekonštrukciou Ukrajiny zo strany EÚ a spôsobmi, ako sa na nej budú rôzne skupiny podieľať. Pani Dudash poznamenala, že na pôde Českej republiky vďaka tomu mohli vzniknúť organizácie ako Česko ukrajinská zmiešaná obchodná komora, ktorej hlavnou úlohou je pomôcť Ukrajine sa po vojne úspešne zotaviť. 

Ondřej Plevák spomenul aj svoju návštevu v Luxemburgu na konferencii Európskej investičnej banky ohľadom rekonštrukcie, ktorej sa mimo iných významných hostí zúčastnil aj starosta Charkova. Doktorka Kuchyňková skepticky poukázala na slovenskú politickú scénu, kde politické výstupy nie sú totožné s reálnym konaním. Napriek silným výrokom Roberta Fica si môžeme všimnúť, že slovenské firmy naďalej s Ukrajinou obchodujú a pomáhajú jej k zotaveniu.

Poslednou výzvou od moderátora pre každého z hostí bola sformulovať jednu radu, ktorú môže dať Česká republika Ukrajine v kontexte jej nadchádzajúceho vstupu do Európskej únie. Doktorka Kuchyňková dáva do popredia ráznu integráciu v rámci rôznych  ekonomických sektorov. Podobne ako pri Česku však ide o dlhý proces, na ktorý sa Ukrajina musí dôkladne pripraviť. Pán Plevák sa opiera o názor poľského experta, ktorý hovorí o dôležitosti primárnej komunikácie. Ako príklad použil Slovensko, kedy práve vhodnosť a efektivita komunikácie presvedčila obyvateľstvo k prijatiu Eura. Na koniec pani Dudash poznamenala, že dôležité je zachovať si trpezlivosť a uvedomiť si, že napriek tomu, že je tento proces dlhý, nejde o záležitosť, s ktorou sa EÚ stretáva prvýkrát. 

Chceli by sme sa v mene celej Študentskej sekcie IIPS poďakovať inštitútu EUROPEUM a všetkým hosťom, ktorí si našli čas podeliť sa o svoje názory a odbornosť v tejto diskusii. Taktiež by sme sa chceli poďakovať aj publiku, ktoré si prišlo túto diskusiu vypočuť a podieľať sa na nej svojimi otázkami.

Foto : Sarah Goboňová