Symbolika alebo diplomacia?

Pohreb pápeža Františka, prezývaného aj ochranca vylúčených, je jednou z najvýznamnejších diplomatických udalostí. Na pohreb bolo pozvaných 170 národných delegácií, ktoré tvoria nielen lídri štátov, ale aj členovia vznešených rodín. Tento fenomén sa nazýva ,,pohrebovou diplomaciou” - uctenie pamiatky zosnulého je spravidla sprevádzané umiernenými, neformálnymi politickými diskusiami. Poslednou podobnou príležitosťou bola smrť kráľovnej Alžbety v roku 2022.

Očakávania sú veľké, ale predvídateľnosť tomu nie je úmerná - keďže všetky diskusie budú neformálne, vymykajú sa diplomatickému protokolu. Tento chaos (organizačný aj politický) sa Vatikán snažil zmierniť dostatočným zabezpečením miest, kde sa zhromažďujú veriaci aj delegácie. Smútiacich, politicky významných aj obyčajných občanov z krajín z celého sveta strážilo a kontrolovalo okolo 2500 policajtov, 1500 vojakov a na najbližšom pobreží bolo dostupné aj vojenské plavidlo.

Pohreb je príležitosťou stvorenou pre neformálnu, ale zdvorilú impromptu diplomaciu. Mnohí ho vidia ako príležitosť pre diplomatickú šancu dosiahnutia globálneho mieru - čas smútenie prípomína ekecheiriu. Avšak neúčasť na tak závažnej akcii je tiež implicitným prehlásením o postoji štátu nielen voči Vatikánu, ale aj západnému, resp. katolíckemu, svetu. Pohreb vynechal napríklad ruský prezident Vladimír Putin alebo izraelský premiér Benjamin Netanyahu, čím sa obaja snažia vyhnúť ich zatknutiu na základe zatykačov ICC. Sám Vatikán však čelí kritike pri organizácií - kardinál, ktorý počas pohrebu zatváral zosnulého rakvu, bol v minulosti obvinený z krytia kňazov z pozície arcibiskupa, ktorí sexuálne zneužívali deti v jeho rodnom Los Angeles.

Začal sa taktiež boj o pozíciu pápeža medzi progresívnejšou a konzervatívnejšou frakciou. Predsa len, každý pápež je de facto najmocnejším monarchom - koľkí lídri sa môžu chváliť úprimnou podporou od 1,4 miliardy ľudí, ešte k tomu naprieč celým svetom, pre ktorých je spirituálnym vodcom? Otázka teda zostáva otvorená - kto bude ďalším pápežom? Napätie cítiť z oboch strán - obe majú možnosť byť konečne vedení otcom, ktorý by im plne vyhovoval. Pápež František toto kritérium totiž nespĺňal dostatočne ani pre jednu z nich - pre konzervatívnych bol príliš progresívny a nedostatočne hodnotovo zladeným morálnym majákom a pre progresívnych nedostatočne progresívny.

Delegácie aj pri pohreboch rozhodne chystajú neformálne diplomatické kroky, avšak nenápadnejšie - nemôžu si predsa dovoliť byť drzí k organizátorom! Najrelevantnejším prospektom pre zmenu globálnej geopolitickej situácie by mohol byť rozhovor Zelenskeho a Trumpa, tentoraz mimo oválnej pracovne, v ktorej sa odohralo ich neslávne februárové stretnutie.

Izrael žiadnu delegáciu nevyslal - za čo je kritizovaný, nielen kvôli svojej neúčasti, pričom ich neúčasť je považovaná dokonca za ,,bojkot” pohrebu pápeža. Logicky však dáva zmysel, že nemôžu poslať delegáciu najvyšších predstaviteľov, ktorou by mal byť aj premiér - predsa len, je naňho vydaný už spomínaný zatykač. Je však problematické, že sa pohrebu nezúčastnili žiadni štátni predstavitelia, čím eroduje ich postavenie na medzinárodnej scéne, lebo sa prejavujú ako neschopní dodržiavať základnú diplomatickú slušnosť.