Americký prezident sa po neúspechu svojej politiky na zemi púšťa do konfliktu s nebesami.
Prezident Spojených štátov amerických Donald Trump niekoľkými nedávnymi vyjadreniami zaútočil na hlavu rímskokatolíckej cirkvi, pápeža Leva XIV. Do konfliktu sa zapojila aj prezidentova pravá ruka, JD Vance, ktorá pápežovi odkázala, že by mal byť opatrný, keď rozpráva o teológii a že by mal „ostať mimo záležitostí Spojených štátov.“
Značné kontroverzie vyvolal príspevok, ktorý zverejnil prezident Spojených štátov na sociálnu sieť TruthSocial, v ktorom samého seba vyobrazil ako Ježiša Krista. Tento príspevok následne stiahol a povedal, že si myslel, že obrázok má symbolizovať ošetrujúceho lekára. Trump ďalej na spomínanej sociálnej sieti útočí na pápeža a hovorí, že je slabý voči zločinu a chce jadrový Irán. Pápež tvrdenia popiera a vysvetľuje, že on iba šíri Evanjélium „blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať.“
Najnovšie útoky zo strany americkej administratívy sú pokračovaním minulotýždňového sporu, po ktorom sa pápež rozhodol zmeniť svoje plány ohľadom návštevy USA, teda svojej rodnej krajiny.
Celý konflikt začal, keď pápež predniesol svoju reč o stave sveta, po ktorej bol predvolaný americký kardinál Pierre. Podľa vyjadrenia Colbyho, ktorý pracuje pre americkú administratívu a kardinála predvolal, „majú Spojené štáty vojenskú silu na vykonanie čohokoľvek chcú kdekoľvek na svete. Katolícka cirkev by sa mala radšej postaviť na ich stranu.“
Vyhrážky zo strany americkej administratívy prišli po tom, ako pápež povedal, že „diplomacia, ktorá podporuje dialóg a hľadá konsenzus medzi všetkými stranami je nahradzovaná diplomaciou používania hrubej sily.“ Tieto slová považovala americká administratíva za útok proti jej porušením medzinárodného práva, či už v prípade únosu venezuelského prezidenta Madura alebo útoku na Irán.
Vyhrážky zo strany administratívy USA smerovali aj k referenciám na avignonské pápežstvo, kedy Francúzsko donútilo jedného z vtedajších pápežov k poslušnosti. Z dôvodu obáv, že voči pápežovi môže byť zneužitá štátna sila, sa rozhodol Lev XIV. zmeniť svoj program a 4. júla, počas osláv 250. výročia od vyhlásenia nezávislosti USA, sa nebude nachádzať vo svojej rodnej krajine, ale miesto toho bude na ostrove Lampedusa, ktoré sa stalo útočiskom pre ľudí utekajúcich zo severnej Afriky.
Maďarské parlamentné voľby priniesli zásadný zlom v straníckom systéme krajiny. Po šestnástich rokoch dominancie strany Fidesz dochádza k politickej zmene a ústavnú väčšinu získava Strana rešpektu a slobody Tisza na čele s Pétrom Magyarom. Výsledok volieb tak predstavuje koniec viac než dekády a pol dlhej éry Orbánovho iliberalizmu a tak vzniká otázka budúceho smerovania maďarskej politiky.
Nedělní výsledky maďarských voleb nepřinesly pouze porážku Viktora Orbána na domácí scéně – prohru utrpěli také čeští politici dlouhodobě inspirovaní jeho národoveckou politikou. Vládní strany ztratily klíčového spojence při jednáních v Bruselu i mezi státy Visegrádu. Dopady však tuzemská politická scéna teprve ucítí.
