Zúfalá voľba Ukrajiny: suverenita alebo ustupovanie veľkým hráčom

Stručne povedané, samotný plán predpokladá zníženie počtu vojakov ukrajinskej armády do 600 000 osôb, stiahnutie Ukrajiny z viacerých oblastí, sľub nevstúpiť do NATO a postupné zrušenie sankcií voči Rusku. Napriek tomu ukrajinskí diplomati tento plán označili za skutočnú kapituláciu, ktorá vytvára nespravodlivé podmienky mieru a ponecháva Rusko nepotrestané a odmenené. Ukrajina preto navrhla USA vytvoriť poradné skupiny, ktoré umožnia vytvoriť reálne a optimálne podmienky mieru, zohľadňujúce priority Ukrajiny.

Tento návrh podporilo mnoho európskych štátov, pretože pre nich je dôležité, aby Rusko nezískalo dominantné postavenie v regióne a nemohlo ohroziť bezpečnosť EÚ. Napriek tvrdej rétorike USA a ťažkým rokovaniam v Ženeve sa ukrajinským delegátom podarilo čiastočne zmeniť text zmluvy a vložiť do nej viacero pozmeňujúcich návrhov. Moskva však odmieta akékoľvek kompromisy v mierovom pláne a trvá na tom, že bez rešpektovania ruských záujmov a odstránenia primárnych príčin konfliktu nie je mier možný. Tento postoj otvorene podporila Čína, čo znamená jej čiastkovú podporu ruských záujmov.

Pri analýze dôvodov takejto snahy USA rýchlo uzavrieť mier je dôležité uviesť niekoľko faktov. Po prvé, USA sa snažia zachovať svoj čiastočný vplyv v európskom regióne a naďalej plniť úlohu medzinárodného policajta, ktorý vie zmieriť aj tých najvyhrotenejších nepriateľov, ako to bolo od začiatku 20. storočia. Po druhé, USA presúvajú svoju pozornosť na indicko-tichomorský región, kde sa koncentruje nový bod geopolitického napätia a kde rastie hlavný geopolitický konkurent Ameriky – Čína. To vysvetľuje aj Trumpove vyhlásenia, že bezpečnosť Európy zostáva v zodpovednosti Európanov, pretože USA majú iné geopolitické priority. Po tretie, D. Trump sa často prezentuje ako „bezchybný mierotvorca“, preto je pre neho otázka ukončenia vojny zásadná, keďže tak môže získať Nobelovu cenu a zlepšiť svoj imidž. 

Hoci USA vysielajú pozitívne signály o podpore Ukrajiny v boji proti Rusku, Trumpova administratíva de facto sleduje výhradne svoje vlastné geopolitické ciele. Navyše je dôležité poznamenať, že USA môžu skutočne využiť faktor zníženia pomoci Ukrajine ako nástroj, ktorý má prinútiť ju podpísať nevýhodnú mierovú zmluvu. To vedie k dvom veľkým dilemám. Na jednej strane Ukrajina môže stratiť suverenitu, ale ukončiť vojnu, uspokojiť želania veľkých hráčov a ukončiť utrpenie bežných obyvateľov. Na druhej strane sa môže zúfalo snažiť ďalej bojovať za svoju nezávislosť, pričom bude dostávať len malú vojenskú a finančnú pomoc od Európy. 

Pri analýze oboch scenárov možno predpokladať, že v prvom prípade Ukrajina síce zostane nezávislá, ale jej sociálno-politická a ekonomická situácia bude mimoriadne nestabilná. Navyše, nevýhodné podmienky mieru môžu viesť k vážnym sociálno-politickým nepokojom, ktoré ohrozujú legitimitu súčasnej vlády. Problémom môže byť aj zrušenie sankcií voči Rusku, čo mu umožní voľne a nerušene ekonomicky rozvíjať a ďalej otvorene ohrozovať Európu. Na druhej strane, Ukrajina sa môže pokúsiť ďalej dôstojne bojovať s ruskými vojskami, ale riskuje, že sa stretne s ešte väčšími sociálno-ekonomickými problémami a stratí podporu niektorých partnerov, v dôsledku čoho, v podstate, zostane sama proti relatívne silnému nepriateľovi.

Preto je dôležité, aby americká administratíva konala nielen takticky, ale aj strategicky s cieľom vytvoriť dlhodobý mechanizmus na zadržanie Ruska. Jedným z takýchto spôsobov je stabilná pomoc Ukrajine, uzavretie spravodlivého mieru a úzka spolupráca s európskymi štátmi v oblasti obrany a politiky. V opačnom prípade USA riskujú, že sa ocitnú v nevýhodnej pozícii v boji proti silnej geopolitickej symbióze v podobe Ruskej federácie a Čínskej ľudovej republiky.