Dekarbonizácia

Po Ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 čelí Európa jednej z najzávažnejších energetických kríz. To nastalo aj kvôli sankciám, ktoré boli vznesené proti Rusku, týkajúce sa najmä energetických zdrojov (obmedzenie dodávok plynu, ropy, uhlia alebo nukleárnych materiálov a surovín). Európska Komisia sa pomocou svojho plánu RepowerEU snaží o zaplnenie energetických dodávkových výpadkov niektorých štátov energiou z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú zároveň uhlíkovo neutrálne, energeticky efektívne a flexibilné. Táto politika si stanovuje za cieľ ušetriť energiu, diverzifikovať jej zdroje a produkovať ,,čistú” energiu.

V mediálnom diskurze sa taktiež vyskytla téma, ktorá už zasahuje domácnosti a vďaka tomu sa aj rýchlo spopularizovala - ETS2, či Európsky systém obchodovania s emisiami. Tento systém je súčasťou revízie jeho predchodcu (ETS), ale na rozdiel od neho obsahuje aj opaternia venujúce sa uhlíkovým emisiám v oblasti uhlíkovej neutrality budov, transportu a stanovuje pravidlá aj pre menšie sektory, ktoré neboli obsiahnuté v ETS. Zavádza cenu uhlíka pre dodávateľov, čím však nepriamo ovplyvňuje aj cenu pre domácnosti. Pobáda k väčšej šetrnosti a výberu obnoviteľnejších a čistejších zdrojov. ,,Slovensko tak nestojí pred otázkou, či ETS2 bude, ale ako sa naň pripraví.”

Plne zavedené bude ETS2 však až v roku 2027. Predpokladom na to je však synergia národných politík s tými celoeurópskymi. Na prípravu budú mať teda jednotlivé členské štáty a poskytovatelia energií dostatok času a opatrenia môžu zavádzať postupne. V tomto čase však Komisia zatiaľ iba monitoruje a analyzuje výročné množstvo emisií jednotlivých podnikov, aby vedeli prechod na nové pravidlá ,,ušiť na mieru”. Táto analýza však neprebehne jednorazovo - podniky budú povinné poskytovať údaje o miere tvorby uhlíkových emisií každoročne. 

Ako to však ovplyvní Slovensko? Ľudia sa obávajú najmä zvýšených cien verejnej dopravy, elektrických alebo hybridných áut, cien kúrenia a elektriky a neschopnosti slovenského priemyslu prispôsobiť sa tlaku EÚ používať alternatívne technológie. Domácnosti však majú možnosť čerpať z rôznych fondov, ktoré poskytujú príspevky na zelenšie zateplenie, výmenu okien, inštaláciu tepelných čerpadiel alebo fotovoltiky.

Každý štát Európskej únie bol teda donútený prehodnotiť svoje modely a postupy výroby, aby boli čo najmenej emisne zaťažujúce. To, ako sa Slovensko postaví tejto výzve, je rozhodujúce pre jeho ekonomiku, keďže priemyselná výroba tvorí dokonca viac ako 50% HDP. Problémom je najmä to, že slovenská ekonomika nie je až natoľko diverzifikovaná, aby vypadnutie tejto časti mohlo byť nahradené vyššou výkonnosťou iných sektorov. Štát teda bude musieť investovať do infraštruktúry, aby vedel zabezpečiť stabilné a zároveň cenovo dostupné dodávky energie, primárne od európskych výrobcov. V porovnaní s rokom 2023, podiel spotrebovanej energie z obnoviteľných zdrojov (iba 24,5%) by sa mal podľa tohto plánu do roku 2030 takmer zdvojnásobiť (42,5%).

Najväčším problémom pre Slovensko je momentálne existenčná závislosť na fosílnych palivách, jadrovom palive a iných, pre Slovensko nenahraditeľných, surovín. Avšak čelí nielen neschopnosti diverzifikovať tieto dodávky energie a nebyť závislým na dodávkach z nestabilných a nespoľahlivých regiónov, ale aj administratívna záťaž, nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a celkovo, v našich pomeroch, privysoké ceny energií. Podľa predstaviteľa ZSE je najjednoduchším riešením pre dosiahnutie dekarbonizácie priemyslu jeho elektrifikácia. Slovensko však stavia na horšom základe ako iné štáty EÚ - kým u nás je len 24% spotrebovanej energie z obnoviteľných zdrojov, európsky priemer je 40%. Slovensku sa kvôli tomu podarilo dohodnúť na istých ústupkoch a výnimkách, ale za cenu oslabenia celkového tlaku na modernizáciu nielen energetiky, ale aj priemyslu. Implementačné obdobie tejto politiky sa však, bohužiaľ, nepredĺži a Slovensku teda zostane len približne 8 až 10 mesiacov na to, aby prešlo na zelenejšie riešenia.