V poslednej dobe sú úspechy Ruska na bojisku pomerne nevýznamné a ekonomická situácia sa ešte viac zhoršila v dôsledku nových sankcií zo strany USA a EÚ. To v kombinácii s neúspešnými pokusmi dohodnúť sa s novou administratívou USA prinútilo ruské vedenie pristúpiť k extrémnym opatreniam na vyčerpanie Ukrajiny. S cieľom destabilizovať situáciu začali ozbrojené sily Ruska cielene a masívne ničiť energetickú infraštruktúru Ukrajiny, čím vyvolali veľké problémy s dodávkami elektriny a plynu.
Pri komentovaní tejto správy je dôležité uviesť, že činnosť ozbrojených síl Ruskej federácie má nielen nemorálny, ale aj strategický rozmer. Po strate celej alebo väčšej časti energetickej infraštruktúry je Ukrajina odsúdená na úplný sociálny a energetický kolaps. Pravidelne útočia na plynové a elektrické stanice, ako aj na územia v blízkosti ukrajinských jadrových elektrární, čím vytvárajú riziko veľkej ekologickej a technologickej katastrofy. Príkladom toho je nedávny útok Ruska na rozvodne jadrových elektrární v Chmelnyckom a Rivne, ktoré boli dočasne vyradené z prevádzky, ako aj časté bombardovanie tepelných a vodných elektrární v rôznych oblastiach Ukrajiny. Podobné vyčerpávajúce a systematické útoky v jednom momente povedú nielen k sociálno-energetickej nestabilite, ale aj k vážnemu poškodeniu železničnej a priemyselnej infraštruktúry. Tieto útoky už spôsobujú to, že väčšina Ukrajiny bude až 16 hodín denne bez elektriny, kým budú prebiehať opravy. V dôsledku toho to môže ešte viac skomplikovať už aj tak ťažkú situáciu na fronte a demoralizovať vojakov, pretože tyl armády, ktorý ju zásobuje všetkým potrebným, bude v podstate paralyzovaný. Dôsledky v prípade naplnenia tohto scenára sú rozsiahle - na fronte môžu byť až katastrofálne a viesť k vojenskej porážke Ukrajiny.
Okrem vyššie uvedených rizík je dôležité poznamenať, že to spôsobi novú vlnu masovej vnútornej migrácie Ukrajincov a to najmä preto, že ľudia nebudú môcť vykurovať svoje byty, stabilne využívať elektrinu a iné služby. To v kombinácii s neustálym ostreľovaním balistickými raketami a dronmi „Shahed“ vytvára silný psychologický tlak, ktorý núti ľudí migrovať s banálnym cieľom prežiť. Takýmto spôsobom sa veľké množstvo Ukrajincov začne presúvať hlavne do/cez krajiny EÚ, čím sa vytvoria veľké zástupy na hraničných priechodoch. Situáciu komplikuje aj to, že EÚ nedávno zaviedla nový systém hraničnej kontroly (EES), ktorý často spomaľuje proces prekračovania hraníc. Preto, ak sa zopakuje situácia, ktorá nastala v roku 2022, môže to spôsobiť vážnu záťaž na migračný systém EÚ, ktorý je stále relatívne destabilizovaný a prechádza reformami.
Ako odpoveď na takúto výzvu je dôležité, aby krajiny EÚ vopred pripravili príslušné orgány na podobné scenáre a vytvorili integračné programy s cieľom znížiť riziko sociálnej nestability. Súčasne je dôležité, aby sa ukrajinskí a európski diplomati dohodli s USA na zavedení nových sankčných obmedzení voči Rusku a krajinám, ktoré od neho nakupujú ropu. Príkladom takýchto snáh sú nedávne koordinované sankcie USA a EÚ, ktoré spôsobili značné škody energetickému a finančnému sektoru Ruska. Rovnako dôležité je dodávať Ukrajine vojenskú pomoc, aby mohla asymetricky reagovať údermi na ropné rafinérie Ruska.
Na záver je dôležité poznačiť, že v danej situácii Ukrajina a jej partneri musia doslova kopírovať kroky Ruska, ale len prostredníctvom zavedenia sankcií alebo systematických útokov na ruskú vojenskú logistiku a ropné rafinérie. To by nielen znížilo cenu ropy, ale aj spôsobilo by nepohodlie samotným obyvateľom Ruskej federácie z dôvodu prerušenia dodávok paliva a ešte väčšieho ekonomického zaťaženia. Okrem toho je dôležité zužovať Rusku priestor na obchádzanie sankčných obmedzení. Tak či onak, je potrebne spomenúť, že v prípade úspechu a beztrestnosti ruských útokov sa nielen Ukrajina, ale aj EÚ môže veľmi skoro stretnúť s novými sociálnymi, ekonomickými a možno aj vojenskými problémami, ktoré môžu negatívnym spôsobom zmeniť rozloženie síl v Európe.
Na promítání dokumentárního filmu Vyšetřovatel zavítal 10. listopadu jeho protagonista Vladimír Dzuro, bývalý vyšetřovatel válečných zločinů pro Mezinárodní trestní tribunál pro bývalou Jugoslávii (ICTY) a vůbec první Čech v takovéto funkci. Součástí večera byla také krátká hra na kriminalisty a následná diskuse. Zazněly nejen podrobnosti o jeho práci pro tribunál, roli tehdejších fake news, ale i aktuálním významu OSN.
Na konci října otřásly africkou Tanzanií prezidentské volby. Dosavadní prezidentka Samie Suluhu Hassanová obhájila svůj mandát, a to ziskem 98 % hlasů při volební účasti dosahující 87 %. Volební výsledky vyvolaly vlnu nepokojů, které si podle tanzanské opozice vyžádaly až k tisíci obětí.
