Sankčný nátlak: Ako sa Washington vzdal presviedčenia Moskvy

Od začiatku svojho druhého prezidentského mandátu sa často prezident Trump snažil vyhýbať agresívnej rétorike voči Putinovi, pretože počítal s tým, že sa mu podarí nájsť kompromis. Napriek veľkému počtu telefonických rozhovorov a dokonca aj osobnej schôdzke na Aljaške však všetky pokusy o uzavretie mieru boli márne, pretože ruský prezident Vladimir Putin odmieta ustúpiť a požaduje de facto kapituláciu Ukrajiny. Súčasne s tým EÚ prijala nový 19. balík sankcií s cieľom obmedziť energetický sektor Ruska. 

Samotný význam sankcií sa líši v závislosti od interpretácie. Na jednej strane môžu byť nástrojom odstrašovania a ovplyvňovania agresívneho správania štátov voči ostatným objektom medzinárodných vzťahov. Na druhej strane môžu byť prezentované ako forma trestu za porušenie medzinárodných právnych aktov, ale taktiež môžu byť vnímané ako spôsob predchádzania kríz. Okrem toho môžu sankcie mať rôzne formy: ekonomické, diplomatické, finančné, vojenské a iné. Čo sa však týka efektívnosti sankcií, je dôležité uviesť, že kľúčovými aspektmi sú spoločná a včasná koordinácia sankčnej politiky medzi štátmi, medzinárodná izolácia sankcionovaného subjektu a neustále posilňovanie daných opatrení pre prevenciu potenciálneho obchádzania. Ako oficiálny nástroj medzinárodnej politiky sa sankcie používajú od 1945 a dôvody ich využitia vysvetľuje Charta OSN.

V kontexte rusko-ukrajinského konfliktu sa voči Rusku uplatňujú hlavne ekonomické a diplomatické sankcie, ktoré sa naň uvaľovali postupne od roku 2014, pričom ich hlavným iniciátorom boli práve európske štáty, zatiaľ čo USA sa skôr snažili neprijímať závažné ekonomické obmedzenia. Dôvodom je dlhodobá spolupráca oboch krajín v mnohých oblastiach a nádeje novej administratívy prezidenta dosiahnuť dohodu miernejším spôsobom. To zase predstavovalo veľký nedostatok tohto nástroja, pretože Rusko malo dostatok času na obídenie zavedených obmedzení a minimalizovanie dopadov sankcií. Napriek tomu sa nová administratíva napriek všetkým pochybnostiam rozhodla pre rozhodnejšie a koordinovanejšie kroky s cieľom prinútiť Rusko k ústupkom. Rozhodnutie USA komentuje predstaviteľ ministerstva financií takto: „Vzhľadom na odmietnutie prezidenta Putina ukončiť túto nezmyselnú vojnu, ministerstvo financií zavádza sankcie proti dvom najväčším ruským ropným spoločnostiam (Rosneft a Lukoil), ktoré financujú vojenskú mašinériu Kremľa“.

Dôsledky takéhoto kroku pravdepodobne ešte viac znížia zisky Ruska z jeho hlavného finančného zdroja. Aj napriek možnosti obchádzať sankcie prostredníctvom obchodu s Čínou a Afrikou to neprinesie vysoké príjmy, pretože práve európsky a americký prémiový trh prinášal veľké množstvo prostriedkov do rozpočtu RF. Okrem toho, pri analýze súčasného stavu RF a jej „úspechov“ na bojisku možno konštatovať, že efekt ekonomického prehriatia v kombinácii s tlakom sankcií vedie k tomu, že ruský vojensko-priemyselný komplex prestáva prinášať dostatočné príjmy a podporovať ekonomiku. Dôsledkom toho môže byť ešte výraznejšie zhoršenie sociálno-ekonomickej situácie, čo negatívne ovplyvní fungovanie režimu.

Pri analýze budúceho vývoja udalostí je dôležité poznamenať, že ďalšia účinnosť podobných krokov bude závisieť od celkovej koordinácie medzinárodného spoločenstva pri dosahovaní mieru na Ukrajine. Kým USA a EÚ nebudú schopné prijať súčasne prísne obmedzenia, na ktoré ruské vedenie nebude schopné rýchlo reagovať, ruská ekonomika bude môcť čiastočne fungovať a získavať podporu zo strany Číny a KĽDR. To umožní V. Putinovi naďalej odmietať navrhované ústupky, kým nedôjde k energetickému a ekonomickému kolapsu Ukrajiny alebo k úplnému sociálno-ekonomickému vyčerpaniu Ruska. Komplikácia spočíva aj v tom, že po vojne by malo byť rušenie sankcií postupné, pričom jednou z podmienok tohto procesu by mala byť demilitarizácia ruskej ekonomiky. V opačnom prípade prudký prílev peňazí do vojenského priemyslu pomôže Rusku prezbrojiť sa a následne vytvárať ešte väčšie hrozby nielen pre Ukrajinu, ale aj pre všetky krajiny EÚ, čo môže následne vyvolať veľký regionálny konflikt.