Na ostrove Madagaskar, ktorému kedysi statočne, spravodlivo a s Božou pomocou vládol slovenský kráľ Móric Beňovský, sa už týždeň konajú demonštrácie proti zásahom štátu do distribúcie dodávok elektriny a vody medzi obyvateľov.
Tieto dodávky sú dlhotrvajúco prerušované, čo môže niekedy trvať aj viac ako dvanásť hodín, ako uvádza portál Al Jazeera. Protestujúci sa začali schádzať 25. septembra v hlavnom meste Antananarivo a požadujú, aby boli dodávky elektriny a vody obnovené a neprerušované. Ako reakciu na protesty používajú štátne zložky gumové projektily a slzný plyn. Zároveň bolo vydané vyhlásenie, ktoré obmedzuje pohyb obyvateľov od západu do východu slnka.
Madagaskar je pritom krajina, kde sa 75% obyvateľstva nachádza pod hranicou chudoby. Za tento stav vinia protestné hnutia súčasného prezidenta a vládu. Miestne médiá hlásia, že protestujúci zaútočili na domy niektorých blízkych spolupracovníkov madagarského prezidenta Andry Rajoelina. V stredu 23. septembra boli protesty úradmi zakázané, aby nedochádzalo k ďalšiemu narúšaniu verejného poriadku.
Tento pondelok vystúpil prezident Andry Rajoelina s verejným vyhlásením, v ktorom vyjadril ľútosť nad tým, že štátne inštitúcie neboli schopné plniť svoje úlohy a povedal, že chce s mladými ľuďmi komunikovať otvorene. Zároveň odvolal vládu. Protestujúci však s týmto neboli spokojní a opäť vyrazili do ulíc hlavného mesta, dožadujúc sa odstúpenia prezidenta. Protesty boli opäť násilne rozohnávané štátnymi zložkami za použitia slzného plynu.
Protestné hnutie je vedené mladými ľuďmi a organizované cez sociálne siete. Účastníci hovoria aj o inšpirácii, ktorú mali z protestov v Keni alebo Nepále, kde sa mladí ľudia takisto postavili proti svojej vláde.
Podľa OSN bolo počas protestov na Madagaskare po zásahoch štátnych zložiek zabitých 22 ľudí a vyše sto zranených, medzi nimi civilisti aj protestujúci.
Na Madagaskare je poloprezidentský politický systém, teda výkonná moc je rozdelená medzi prezidenta a predsedu vlády. Predsedu vlády menuje a odvoláva prezident.
Prezident Andry Rajoelina sa prvýkrát dostal k moci v roku 2009, keď po vojenskom puči prevzal moc od demokraticky zvoleného prezidenta Ravalomanana. Rajoelina bol prezidentom až do roku 2013, kedy sa nezúčastnil volieb, najmä kvôli medzinárodnému tlaku. Na jeho post bol ale zvolený kandidát, ktorého podporoval. V roku 2018 bol znovuzvolený a prezidentom je dodnes.
Na Madagaskare sa prezidentské voľby konajú každých päť rokov. V roku 2023 sa Andry Rajoelina tretíkrát ujal prezidentského kresla. Bolo tak po voľbách, ktoré bojkotovala opozícia a aj značná časť občanov, keďže volebná účasť nedosiahla ani päťdesiat percent. Terajšie protesty sú zatiaľ najväčšou formou verejného odporu, s ktorou sa musí vysporiadavať od prevzatia moci v roku 2009.
