Ukrajinský minister financií oznámil, že pôžičku získanú prostredníctvom kapitálových trhov obdrží Ukrajina v dvoch cykloch, vždy po 45 miliardách eur. Prvú dostane ešte v druhom kvartáli tohto roka, druhá časť poputuje na Ukrajinu v roku 2027. Uvoľnenie tejto pôžičky sa na celé mesiace ocitlo v bode mrazu, najmä kvôli Maďarsku neochotnému pristúpiť k akejkoľvek dohode alebo hľadaniu spôsobov ako ho obísť zo strany Európskej komisie. Do karát však Komisii hral fakt, že Maďarsko bude mať nového premiéra a z funkcie čoskoro odchádzajúci Orbán už pomoc Ukrajine z pozície maďarského lídra blokovať nemôže. V kresle ho v blízkej budúcnosti s najväčšou pravdepodobnosťou vystrieda proeurópsky, proukrajinský a menej konzervatívny Peter Magyar.
Európska únia je najväčším finančným podporovateľom Ukrajiny od invázie Ruska v roku 2022. Táto pôžička, ktorej uvoľnenie čelilo mnohým prekážkam, však nie je jedinou formou pomoci, ktorou Ukrajina zo strany EÚ disponuje. Okrem iného ide aj o granty, záruky, rozpočtovú podporu a rôzne štrukturálne iniciatívy. Nejde teda len o zámer podporiť ukrajinskú vojenskú obranyschopnosť, ale aj o zaistenie budúcej stability prostredníctvom dlhodobej obnovy. Avšak, európski lídri sa snažia zaviesť prísnejšie podmienky pre ich využívanie, čomu ukrajinský minister financií nie je zrovna naklonený. Táto schéma by totiž mohla ešte viac zaťažiť vojnou postihnutú ekonomiku, pokriviť súťaživosť podnikateľského prostredia a vytvoriť podmienky pre vznik paralelnej tieňovej ekonomiky.
Európska únia už vo februári 2023 poskytla Ukrajine možnosť pripojiť sa k Programu pre jednotný trh, ktorého výhody pocítia najmä pôvodom ukrajinské podniky. Internacionalizáciou ukrajinského trhu im je poskytovaná nová príležitosť rozšíriť svoje pôsobenie aj mimo momentálne vojnou sa zmietajúceho, pre podniky mimo obranného sektoru, veľmi nepriaznivého podnikateľského prostredia. Negatívom však je, že požičiavané peniaze momentálne tvoria až 18 % HDP Ukrajiny, čo sa po skončení vojenského konfliktu môže premeniť na neschopnosť nezávislého fungovania Ukrajinského trhu, aspoň v kratšom časovom horizonte. Podľa analýzy Medzinárodného menového fondu vyhliadky na samostatnosť ukrajinskej ekonomiky nie sú najsvetlejšie a len preto, aby neimplodovala, musí získať aspoň 130 miliárd eur z externej finančnej asistencii. Navyše, demografické ukazovatele tiež neprinášajú zrovna pozitívnu perspektívu. Za 4 roky, teda od začiatku ruskej invázie, Ukrajina stratila viac ako 20 % svojho obyvateľstva, či už kvôli migrácií do zahraničia alebo strate území v prospech ruských okupantov.
V rovnakom týždni schválili členské štáty EÚ aj 20. balík sankcií proti Rusku, ktorý predstavil nové prvky ekonomického znevýhodňovanie ruských ekonomických subjektov na európskom trhu. Tento balík sa zameriava najmä na energetiku, finančné služby a fungovanie obchodu a ruských podnikateľov, ktorým sa darilo obchádzať predošlé sankcie.
Pre jeho schválenie ustúpilo od svojej rigidnej pozície najprv Maďarsko a potom dokonca aj Slovensko, avšak s pretrvávajúcou podmienkou, že do oboch krajín začne opäť prúdiť ropa z východu cez Družbu. Svoje dosiahli a od štvrtka ním ropa opäť prúdi.
Obe dohody, teda o uvoľnení pôžičky pre Ukrajinu a schválení 20. balíka sankcií proti Rusku, sa nakoniec, po dlhomesačných obštrukciách, podarilo prijať jednomyseľne.
