Ekonomická špirála smrti: Čo sa deje s ukrajinskou ekonomikou a aké sú jej vyhliadky?

Ukrajina sa môže v roku 2026 dostať do obdobia stagflácie, teda situácie, keď hospodárstvo stagnuje alebo klesá, zatiaľ čo ceny pokračujú v raste. Podľa októbrovej prognózy Národnej banky Ukrajiny (NBU) by mal reálny hrubý domáci produkt (HDP) krajiny v roku 2026 klesnúť o 0,4 %, pričom inflácia by na konci roka mala dosiahnuť 12,5 %. Ešte v predchádzajúcej prognóze pritom centrálna banka počítala s hospodárskym rastom. Za zhoršením situácie stoja predovšetkým pokračujúce ruské útoky na energetickú, priemyselnú a dopravnú infraštruktúru. Významným problémom sú aj obmedzenia námornej dopravy, ktoré komplikujú ukrajinský export. Najväčšie straty podľa NBU utrpeli hutnícke a ťažobné podniky, no negatívne dôsledky pociťujú aj ďalšie priemyselné odvetvia, obchod a poľnohospodárstvo.

Poškodzovanie výrobných zariadení a dopravných spojení pritom neznamená iba nižšiu produkciu. Podnikom zároveň rastú náklady na energie, dopravu a zabezpečenie prevádzky. Časť výroby sa tak predražuje, zatiaľ čo možnosti predaja zostávajú obmedzené. Rast cien následne zasahuje aj domácnosti, ktorých každodenné výdavky sa zvyšujú. Centrálna banka preto stojí pred náročnou úlohou: obmedzovať infláciu bez toho, aby ešte viac oslabila hospodársku aktivitu. Ani prognózy na rok 2027 neprinášajú jednoznačný obraz. NBU očakáva mierne oživenie ekonomiky o 0,4 % a spomalenie inflácie na 7,3 %. Tento vývoj však predpokladá zlepšenie logistických podmienok, obnovu poškodenej infraštruktúry a pokračovanie medzinárodnej finančnej podpory.

Pesimistickejší scenár predstavuje KSE Institute, ktorý na rok 2027 predpovedá ďalší pokles HDP o 0,6 %. Podľa jeho odhadov bude Ukrajine v rokoch 2026 až 2029 chýbať približne 99,5 miliardy dolárov na financovanie štátneho rozpočtu, a to aj po zohľadnení už prisľúbenej pomoci. Tento scenár pritom počíta s ukončením rozsiahlych bojov v druhej polovici roku 2027. Ak by vojna pokračovala dlhšie, finančné potreby by mohli ešte vzrásť. Okrem bezprostredných dôsledkov vojny sa čoraz výraznejšie prejavuje aj ďalší problém – nedostatok pracovnej sily. Ukrajina bude po skončení bojov potrebovať ľudí na obnovu priemyslu, výstavbu infraštruktúry či fungovanie verejných služieb. Mnohí však počas vojny odišli do zahraničia a nie je isté, koľkí sa vrátia.

Podľa demografickej analýzy KSE Institute žilo začiatkom roka 2026 na územiach kontrolovaných ukrajinskou vládou približne 29,4 milióna ľudí, zatiaľ čo ďalších 6,5 milióna Ukrajincov sa nachádzalo v zahraničí, bez započítania Ruska a Bieloruska. Počet ľudí, ktorí pracujú alebo si aktívne hľadajú zamestnanie, by sa podľa základného scenára mohol do roku 2030 znížiť z 12,9 na 11,9 milióna. To znamená, že hospodárske oživenie nebude závisieť iba od dostupnosti financií. Ukrajinské podniky budú musieť zvyšovať produktivitu aj napriek menšiemu počtu pracovníkov. Podľa KSE by na dosiahnutie predpokladaných hospodárskych výsledkov musela produktivita práce v rokoch 2027 až 2029 rásť v priemere o 5,1 % ročne, čo výrazne prevyšuje predvojnové tempo.

Ukrajina tak čelí dvom vzájomne prepojeným výzvam. V krátkodobom horizonte potrebuje udržať fungovanie hospodárstva, stabilizovať ceny a zabezpečiť financovanie štátu. Z dlhodobého hľadiska však bude rozhodujúce, či dokáže obnoviť výrobné kapacity, prilákať investície a vytvoriť podmienky na návrat svojich obyvateľov. Aj keby sa vojnu podarilo ukončiť, samotné zastavenie bojov ešte nezaručí rýchle hospodárske zotavenie.