Po trojdňovom summite v Abú Zabí kde sa stretli predstavitelia Ukrajiny, USA a Ruska skôr tento týždeň je potrebné vybrať kandidáta za EÚ, ktorý sa pripojí ku rokovaciemu stolu.
Už minulý týždeň sa talianska premiérka Giorgia Meloni vyjadrila pre jednotnú podporu zo strany EÚ v mierových rokovaniach s Ruskom. Ďalej zdôraznila potrebu vybrať jednotného kandidáta pre tieto rozhovory na neformálnom stretnutí lídrov v rámci Európskej rady, ktoré sa uskutoční v Dubline v piatok 13. novembra. Stretnutie Európskeho politického spoločenstva (založené v roku 2022 po spustení celoplošnej ruskej invázie na Ukrajinu) sa uskutoční deň predtým, v zložení všetkých členov Európskej Únie, Ukrajiny a ďalších spojencov. Potrebu mať európskeho vyjednávača pri stole vyjadrili aj americkí spojenci z administratívy Donalda Trumpa. Podľa nich je nevyhnutné, aby sa čím skôr pripojil niekto v mene Európskej Únie, kto by obhajoval európske záujmy. Summit v Abu Zabí by mal byť podľa nich posledný, ktorý by bol bez účasti európskeho predstaviteľa. Vyjadrili taktiež podporu lídrom Nórska a Švédska za to, že sa telefonicky spojili s Vladimírom Putinom dňa 27.októbra, teda dva týždne predtým. K tejto téme sa vyjadril aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij, ktorý uvítal tento nápad v rámci dialógu s EÚ o ďalších rokovaniach. Podľa ukrajinského prezidenta by bolo najlepšie vybrať kandidáta do konca novembra, aby sa čím skôr mohla EU zapojiť do mierových rokovaní.
Do úvah o tom, kto by sa mal stať európskou figúrou v rámci mierových rokovaní sa pridala aj možnosť toho, že by to nebol len jednotlivec, ale aj malá skupina európskych lídrov. Britský the Telegraph v októbri zverejnil článok s odvolaním na diplomatické zdroje, kto by mohol patriť do tejto skupiny. Momentálne sa zohľadňujú mená ako talianska premiérka Giorgia Meloni, dánska premiérka Mette Fridriksen, fínsky prezident Alexander Stubb, nórsky premiér Jonas Gahr Støre a český prezident Petr Pavel.
Dánska premiérka Mette Frederiksen sa v nedávnej debate na Kodanskej univerzite vyjadrila, že ona ako jednotlivec by reprezentovať záujmy Európskej Únie nechcela. Podľa nej by mala EU zhodnotiť svoje postoje k európskemu lídrovi a vybrať ho čo najskôr. Zatiaľ však nevieme, kedy by sa tento európsky líder alebo skupina mohli zúčastniť pojednávania, keďže Rusko má proti tomu výhrady. Všetko by sa malo ukázať na summite v Dubline v piatok, či sa európski zástupcovia dohodnú alebo tento summit povedie k ďalším diskusiám o výbere vhodného člena.
Ak sa na to pozrieme z logického hľadiska, lepšia voľba by bola menšia skupina európskych lídrov, ktorí by zaistili férové podmienky pre všetkých a konali by v záujme celej Unie. Pravdepodobne by tým došlo k výmene názorov, na druhej strane by však bolo skutočne preverené, ako EU drží spolu a napriek rozdielnym názorom sa dokáže dohodnúť. Ako hovorí slovenské príslovie “viac hláv, viac rozumu”.
Ve čtvrtek Čína zahájila oslavy 160. výročí narození otce Čínské republiky Sunjatsena. Ve výročním projevu prezident Si Ťin-pching prohlásil, že sjednocení Tchaj-wanu s mateřskou zemí je nevyhnutelné. Zdůraznil však důležitost mírového připojení bez nutnosti násilí.
Ukrajinská ekonomika čelí ďalšej vážnej skúške. Kým hospodárska aktivita slabne, ceny naďalej rastú. Pokračujúce ruské útoky, problémy s financovaním a nedostatok pracovnej sily navyše vyvolávajú otázky, ako rýchlo sa krajina dokáže po vojne zotaviť.
