Filmový večer - Mandžuský kandidát

Počas posledného Filmového večera Studentské sekce v akademickom roku 2025/2026 sme sa bližšie pozreli na problematiku psychologických operácií a kognitívnej vojny. Samotnej debate predchádzalo sledovanie filmu Mandžuský kandidát z roku 2004, ktorý je remakeom staršej verzie filmu z roku 1962.

Na následnú diskusiu s moderátorokou Katarínou Pajkošovou sme privítali doktora Katedry politologie FSS, Robina Burdu. Ten zo začiatku priblížil problematiku psychologických operácií a informačného boja ako neoddeliteľnej súčasti moderných ozbrojených konfliktov. Ďalej pripomenul dôležitosť toho, ako psychologické pôsobenie nesmeruje výlučne proti nepriateľovi, ale môže byť zamerané aj na vlastné obyvateľstvo s cieľom mobilizovať verejnú podporu, posilniť morálku alebo ovplyvniť vnímanie konfliktu. V tejto súvislosti bol spomenutý aj príklad využívania teroristických útokov ako nástroja psychologického pôsobenia.

Ďalšou témou bola otázka právnych a etických limitov psychologických operácií vedených ozbrojenými silami voči domácemu aj cudziemu obyvateľstvu. Diskusia sa zároveň venovala možnostiam pôsobenia v informačnom priestore autoritárskych štátov ako napríklad Ruska alebo Číny. Napriek ich rozsiahlej kontrole informačného prostredia možno konštatovať, že existujú spôsoby, ako do tohoto priestoru prenikať avšak výzvou zostáva efektivita a rozsah takýchto aktivít.

Zdôraznené bolo, že psychologické operácie samy osebe nepostačujú a je potrebné ich kombinovať s tradičnými nástrojmi vojenskej sily. Otvorená bola aj otázka presnejšieho zacielenia informačných operácií na špecifické skupiny, napríklad príslušníkov bezpečnostných alebo spravodajských zložiek nepriateľského štátu.

Veľká časť diskusie sa sústredila na budovanie odolnosti vlastnej spoločnosti voči informačným operáciám. Ako príklady dobrej praxe boli uvedené Fínsko a Estónsko, kde je dlhodobo podporovaná mediálna gramotnosť, pripravenosť obyvateľstva a vzdelávanie v oblasti informačných hrozieb už od nízkeho veku. Zaznel názor, že budovanie odolnosti by malo prebiehať nielen prostredníctvom štátnych opatrení, ale aj na úrovni jednotlivcov a ich každodennej komunikácie.

Diskusia sa venovala aj výzvam spojeným s identifikovaním informačných operácií. Poukázalo sa na náročnosť rozlišovania medzi osobami, ktoré vedome šíria propagandu, a jednotlivcami, ktorí podobným naratívom úprimne veria a šíria ich tak ďalej. Za ideálny spôsob overovania informácií označuje doktor Burda primárne porovnávanie viacerých zdrojov, hoci taktiež konštatoval, že takýto prístup je pre bežného používateľa časovo veľmi náročný. Aj z tohto dôvodu bola spomenutá možnosť väčšieho zapojenia digitálnych platforiem do identifikácie manipulatívneho obsahu.

Posledná časť diskusie sa venovala rastúcemu významu moderných technológií v informačnom boji. Zdôraznený bol trend tzv. demokratizácie informačných operácií, kedy rozsiahle kampane už nemusia byť výlučne doménou štátnych aktérov, ale môžu ich realizovať aj menšie skupiny využívajúce dostupné digitálne nástroje a umelú inteligenciu. V tejto súvislosti bol spomenutý aj koncept „mŕtveho internetu“, ktorý upozorňuje na rastúci podiel automatizovaného obsahu a komunikácie generovanej botmi, napríklad na sociálnych sieťach. Na záver boli stručne predstavené aj tradičné a moderné formy psychologického pôsobenia na vojakov – od letákov a textových správ až po úvahy o technologickej podpore rozhodovacích procesov a budúcej augmentácii vojakov.

Na záver by sme sa chceli veľmi srdečne poďakovať všetkým, ktorí na Filmový večer prišli a zučastnili sa diskusie a našemu hosťovi za ochotu podeliť sa o poznatky s publikom.