Filmový večer - Wargames

V priestoroch ArtBaru sa v pondelok 24. novembra 2025 udial už tretí filmový večer tohto semestra. Tentoraz bola hlavnou témou večera kyberbezpečnosť a po zhliadnutí filmu Wargames (1983) nám na množstvo otázok moderátora aj publika odpovedal hosť večera, Mgr. Jakub Drmola, Ph.D. Doktor Drmola pôsobí ako odborný asistent na katedre politológie na Fakultě sociálních studií Masarykovej univerzity, kde sa venuje najmä kyberpriestoru, moderným technológiám, bezpečnosti a komputatívnym sociálnym vedám.

5. 12. 2025 Paulína Bieleschová

Bez popisku

Hneď na úvod však hosť poznamenal, že film nebol príliš realistický a išlo skôr o ukážku strojového učenia, pričom film sa do tematiky kyberbezpečnosti výraznejšie neponoril. Nerealistické taktiež je spoliehať sa iba na štát v zabezpečovaní vlastnej bezpečnosti v kyberpriestore – je nevyhnutné, aby verejný sektor nepracoval samostatne, oddelene od firemného a súkromného, ktorý má v mnohých prípadoch vyššiu schopnosť zaistenia bezpečnosti. Avšak, integrácia súkromníkov so sebou nesie aj isté riziká – napríklad, poskytujú priestor pre vznik zadných vrátok ruke so zvyšujúcim  sa počtom podieľajúcich sa aktérov sa zvyšuje aj počet zraniteľných plôch. Outsourcing ale zostáva pre Česko jeden z najproblematickejších aspektov kyberbezpečnostnej infraštruktúry. Platovo si súkromný a verejný sektor konkurovať bohužiaľ nemôže.  

 

Kde však môže človek hľadať hranice v kyberpriestore? Ak sa niekto stane obeťou kyberútoku, o trestnosti sa rozhoduje podľa jurisdikcie, z ktorej sa útočilo. Je to však komplikovanejšie ako sa na prvý pohľad javí. Tým, že sú zákony medzi jednotlivými štátmi veľmi odlišné, kyberkriminalita ich ochotne všetky ignoruje. Útočníci kalkulujú s tým, že legalita ich činov je v každom štáte odlišne poňatá. Preto môže nastať situácia, že za rovnaký profil útoku jeden útočník dostane 10 rokov ,,natvrdo“ a druhý unikne iba s podmienkou a pracovnou ponukou bezprostredne po jej skončení. Hranica sa však maže aj medzi etickým hackingom a trestným činom, najmä kvôli subjektívnemu ponímaniu oboch záležitostí, prípadne z pohľadu obete.

 

Štát aj súkromný sektor má veľmi rôznorodý vzťah k tomuto typu zločincov – na jednej strane majú možnosť ich len ticho tolerovať, na strane druhej môžu byť vo vzájomnom veľmi ,,kreatívnom“ vzťahu. 

 

Avšak, kyberútoky ešte stále nie sú tak rozšírené, ako sa môže zdať. Ich prostredníctvom je totiž náročné pozmeniť fyzickú realitu v prospech útočníka, nedokážu napríklad zatiaľ priamo zabíjať. Napriek tomu, že neničia priamo, zabraňujú dostupnosti pomoci v prípade kríz, avšak aj to zostáva pomerne vzácnou záležitosťou.

 

Ďakujeme Artbaru za opätovné poskytnutie priestorov a ústretovosť obsluhy, ďakujeme hosťovi, že zodpovedal na naše otázky a ďakujeme Vám všetkým, ktorí ste sa zúčastnili. 


Foto : Paulína Bieleschová


Více článků

Přehled všech článků

Používáte starou verzi internetového prohlížeče. Doporučujeme aktualizovat Váš prohlížeč na nejnovější verzi.

Další info