V každej demokratickej krajine existujú zákony a štandardy, ktoré regulujú spôsob uskutočňovania volieb s cieľom realizácie slobodného, zákonného a spravodlivého volebného procesu. Medzi podobnými pravidlami možno vyčleniť právo kandidátov zakladať politickú stranu, právo voličov na slobodu prejavu, ako aj všeobecnú rovnosť pred zákonom. Týchto štandardov existuje veľmi veľa a sú častokrát obsahom akademických textov alebo medzinárodných zmlúv. Avšak ich realizácia býva zložitá, čo môže negatívne vplývať na výsledky volieb, úroveň demokracie a legitimitu novozvoleného subjektu.
Hovoriac o maďarskom kontexte, je dôležité povedať, že do roku 1989 bola krajina pod vplyvom ZSSR a nemala možnosť uskutočniť demokratické voľby. Avšak po tomto roku nastali v krajine významné zmeny, v dôsledku ktorých prebehli prvé demokratické voľby. Jednou z kľúčových postáv novej maďarskej politiky sa stala strana FIDESZ pod vedením mladého liberálneho demokrata V. Orbána. Vtedy tento subjekt predstavoval netradičný prístup k politike, otvorene vystupujúc za prozápadné smerovanie s cieľom vrátiť Maďarsko ku „kresťanskej a rozvinutej Európe“. Neskôr, v roku 1998, sa strana FIDESZ stala favoritom vo voľbách a dosiahla ohromujúceho víťazstva. Napriek tomu sa už v období 2002 – 2010 Orbánova strana nachádzala v opozícii, keďže neustále prehrávala kvôli nejednoznačným problémom.
Po roku 2010 strana FIDESZ zmenila svoju stratégiu a prístup k politike, čo sa stalo jedným z dôležitých faktorov jej víťazstva vo voľbách. Vtedy V. Orbán vyhlásil, že jeho cieľom je vybudovanie „neliberálnej demokracie“, v rámci ktorej vystupuje za zachovanie historických a kultúrnych hodnôt Maďarska. Potom nová maďarská vláda začala aktívne kritizovať EÚ, rozhodnutia jednotlivých štátov a začala viesť predovšetkým nacionalistickú politiku, pričom bola často vnímaná ako náročný partner..
Celkovo, kým do roku 2022 strana FIDESZ zaujímala vedúce pozície v prefereniách, už v roku 2024 sa to začalo meniť v roku 2024, keď na politickú scénu vstúpil nový subjekt – strana Tisza. Bola založená v roku 2022, ale ostávala nepopulárnou, kým sa bývalý člen Fideszu P. Magyar nepostavil na čelo tohto hnutia po prípade udelenia milosti zo strany prezidenta pre muža odsúdeného v kauze sexuálneho násilia v detskom domove. Potom sa maďarská politická scéna doslova rozdelila na dva tábory, medzi ktorými prebieha agresívny boj o prvenstvo v budúcich voľbách. Napríklad, známym je aj plagát od Fideszu, kde je Magyar prirovnávaný k Zelenskému, vysvetľujúc to tým, že jeho zvolením Maďari riskujú zopakovanie „ukrajinského scenára“.
Dôležité je tiež upriamiť pozornosť na oficiálne prieskumy, ktoré stále zaznamenávajú rastúcu popularitu nového hnutia, umožňujúc niektorým očakávať potenciálne víťazstvo nového subjektu. Na jednej strane maďarská politická scéna potrebuje konkrétne zmeny s cieľom formovania nového imidžu Maďarska. Avšak na druhej strane je problémom politická kultúra nezávislého Maďarska, ktorá sa formovala počas 15 rokov pod jednou vládou, vytvárajúc jej pevný politický a inštitucionálny korpus. Tým pádom sa zvyšuje riziko skorumpovanie voličov a manipulácie s volebným procesom, z čoho už bola momentálna vládna strana viackrát podozrievaná. Okrem toho situáciu zosilňuje efekt novej vlny nacionalizmu a populizmu v strednej a východnej Európe, kde elektorát častejšie hlasuje za konzervatívnych politikov, keďže na politický stred zanevreli.
Vychádzajúc z vyhlásení a obvinení, ktoré zazneliešte pred oficiálnym začiatkom predvolebného súboja, možno povedať, že výsledok tohtoročných volieb budú dôležité nielen pre Maďarsko, ale aj pre zvyšok Európy. Ich výsledok jasne ukáže, ako sa bude vyvíjať európsky „nacionalistický tábor“, kde je Maďarsko hlavnou konzervatívnou baštou.