Jadrové zbrane: Návrat hrozby ich použitia vo svetovej politike

Rozširovanie a testovanie jadrových zbraní aktívne pokračuje od roku 1945. S cieľom zabrániť ich použitiu boli podpísané zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) a zmluvy o obmedzení jadrových skúšok (CTBT), ktoré vytvárajú dôležitý základ pre kontrolu ich používania, výroby a testovania. Okrem nich Rusko a USA podpísali zmluvy START-1, START-2 a New START Treaty, ktoré vytvorili pevný základ pre kontrolu týchto zbraní. Napriek tomu postupná eskalácia v rámci medzinárodného poriadku viedla k zhoršeniu situácie. Začiatok konfliktu na Ukrajine mal veľmi silný vplyv na medzinárodnú stabilitu a vnímanie medzinárodného práva. Obzvlášť negatívny dopad mali kroky ruského vedenia, ktoré začalo otvorene deklarovať posilnenie svojej jadrovej triády s cieľom podporiť svoju pripravenosť na ochranu záujmov, a v roku 2023 vystúpilo z CTBT. Tieto kroky viedli k tomu, že po prvýkrát od konca studenej vojny vznikla reálna možnosť oslabenia kontroly nad podobnými zbraňami a ich nekontrolovaného šírenia. Dôvodom je nestabilita medzinárodného poriadku, ktorá prináša krajinám s veľkými geopolitickými ambíciami šancu rozšíriť svoj vplyv, pričom vyhrážky použitia jadrových zbraní je jedným z bežných spôsobov zastrašovania. 

V rámci oslabenia medzinárodného práva a neustálej hrozby začínajú krajiny uprednostňovať národné záujmy a bezpečnosť, pričom univerzálne ciele odsúvajú do úzadia. Na jednej strane pre krajiny ako Čína a Rusko toto obdobie znamená existenčné ohrozenie a rozširovanie svojich arzenálov. Na druhej strane sa však podobní aktéri snažia využiť jadrové zbrane pre vytvorenie atmosféry strachu než ako skutočnú zbraň, keďže si uvedomujú možnosť odvetného úderu. V rámci Európy a jej zložitých vzťahov s USA je možnosť mať jadrové zbrane šancou brániť sa a odradiť Rusko a iné krajiny od potenciálneho útoku. Vyhlásenia Macrona o rozšírení partnerstva v tejto oblasti sú signálom, že Francúzsko sa snaží nahradiť „jadrový dáždnik“ USA a stať sa lídrom Európy v oblasti bezpečnosti, čím zníži svoju závislosť od Ameriky. Tieto ambície potvrdzujú slová francúzskeho lídra, že konečné rozhodnutie o použití jadrových zbraní bude prijímať francúzske velenie, čo môže spôsobiť, že európske krajiny budú závislé od francúzskych zbraní. Podobné témy prerokúva aj najvyššie vedenie Poľska, ktoré otvorene hovorí o možnosti budovania vlastného jadrového arzenálu. Takéto kroky tiež jasne poukazujú na výraznú zmenu kurzu politiky Francúzska a samotnej Európy za posledných 30 rokov od mierových cieľov k vojenským prioritám.

Dôsledky týchto krokov závisia od vývoja ďalších opatrení v tejto oblasti. Na jednej strane rozširovanie arzenálov spúšťa akúsi reťazovú reakciu tohto procesu. Mnohé krajiny začnú vyvíjať alebo hľadať túto výzbroj s cieľom chrániť sa a podporiť efekt odstrašenia alebo naopak – využiť ju na rozvoj svojho vplyvu, čo môže viesť k vystúpeniu niektorých krajín, ako je Irán, z „nejadrového klubu“. Na druhej strane, v súčasnosti majú stále silnú legitimitu medzinárodné zmluvy ako napríklad CTBT, pretože zatiaľ žiadna krajina oficiálne neoznámila testovanie jadrovej bomby, čo pomáha zabrániť možnému domino efektu. Navyše, START-3, napriek svojmu oficiálnemu ukončeniu vo februári 2026, bol neformálne pokračovaný USA a RF s cieľom realizovať vzájomné konzultácie. Možno však tvrdiť, že Rusko alebo USA využívajú takéto zdržiavanie, aby sa zbavili zodpovednosti za neochotu spolupracovať a zároveň pripravovali svoj vojensko-priemyselný komplex na ďalší rozvoj jadrového arzenálu. V rámci potenciálneho START-4 je však dôležité počítať aj s partnerstvom s Čínou, pretože jej arzenál tiež sa aktívne zväčšuje a umožňuje jej rozširovať svoj vplyv v novom svetovom systéme.