Nutnosť zefektívniť zdieľanie prostriedkov medzi členskými štátmi Európskej únie, či už finančných alebo materiálnych, bola badateľná už hneď po vpáde Ruska na územie Ukrajiny v roku 2022. Vtedy sa diskutovalo najmä o možných defenzívnych stratégiach štátov, ktoré s Ukrajinou zdieľajú hranicu. Dnes však mierna neschopnosť všetkých členských štátov EÚ vytvoriť skoordinované stratégie alebo akcie za účelom ochrany hraníc jej štátov s Ukrajinou, napr. vo forme dronovej steny, priam bije do očí. Tento plán má preto vytvoriť jednotný legálny rámec pre synergiu a spoluprácu členov EÚ za účelom poskytnutia špecifických kapacít a prostriedkov štátom, ktoré ich potrebujú.
Prečo však musí vzniknúť takýto plán, a prečo nestačia politické iniciatívy, ktoré už existujú? Sú totiž príliš komplexné a všeobecné - neberú do úvahy špecifiká jednotlivých štátov v ich schopnostiach poskytnúť či už materiály, alebo priamo stroje a ľudí. Medzi tieto iniciatívy patria Európsky štít protivzdušnej obrany, vesmírny štít, stráž východného krídla (Eastern Flank Watch) alebo už spomínaný príklad dronovej steny - avšak, všetky tieto iniciatívy sa pôsobnostne mierne prekrývajú. Komisia chce preto zjednotiť rámec pre koordináciu a zároveň bude figurovať ako sprostredkovateľ, ktorý poskytuje financie nielen na ich uskutočnenie, ale aj na udržanie ich kohéznosti.
Táto legislatíva bude však atypická v tom, že neurčuje žiadnu konkrétnu politiku, ktorej dodržiavanie by bolo pre členské štáty záväzné. Namiesto toho má mať formu ,,soft-guide”, ktorý po analýze jednotlivých pilierov, ktoré sú podpornými kameňmi pre schopnosť spoločného obranného postupu, identifikuje jednotlivé nedostatky v rôznych oblastiach. Jednotlivé ,,pracovné skupiny” budú operovať pod označením koalície a v každej z nich bude určený buď jeden alebo skupina vedúcich štátov pre zabezpečenie efektivity, dynamiky a flexibility. Každá z týchto koalícií bude samozrejme podporovaná európskymi fondmi. Defenzíva zostane naďalej v rukách jednotlivých štátov v rámci ich suverénneho postavenia. Nejde o snahu totálne harmonizovať obranné politiky všetkých štátov, ale skôr o dobrovoľné vyrovnanie rozdielov a medzier medzi nimi.
Účelom tejto iniciatívy je zároveň prepájať operačnú schopnosť NATO a legálny rámec EÚ. EÚ teda nebude duplikovať iniciatívy, ktoré sú pod taktovkou NATO, ale skôr poskytovať financie pre štáty EÚ, ktoré sú ich súčasťou a majú nedostatky v prostriedkoch.
Ak však nie je štát členom oboch, nevadí - každý štát EÚ bude mať možnosť rozšíriť svoje prostriedky odhliadnuc od toho, či je alebo nie je zároveň členom NATO. Európska Komisia zároveň dúfa, napriek neúspechu francúzsko-nemeckého spoločného zbrojného programu, že reálnosť hrozby, ktorej momentálne čelia všetky európske štáty zo strany Ruska, bude impulzom pre zjednotenie.
Každá z obranných iniciatív z dielne Európskej Komisie je reakciou na doposiaľ neskončenú vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou. Po tom, ako sa do vzdušného priestoru štátov Európskej únie už v priebehu septembra dostávali ruské drony, Európania pociťujú reálny strach. Nielen Ukrajina je predmetom ruskej hybridnej vojny a Európa sa potrebuje vedieť brániť. Avšak, sú štáty, ktoré nespolupracujú a komplikujú tak úsilie o jednotný postup všetkých štátov EÚ.
Defence Readiness Roadmap 2030 predstavuje snahu Európskej Komisie prekonať dlhodobú fragmentáciu v európskej obrannej politike. Má slúžiť ako doplnkový mechanizmus, ktorý má posilniť odolnosť Európskej únie. Úspech iniciatívy však bude závisieť od politickej vôle členských štátov reálne zdieľať zdroje, ktorými disponujú, čo môže byť v niektorých prípadoch nemenej problematické. Ak sa členským štátom podarí nenarušiť rovnováhu medzi suverenitou a koordináciou, môže sa táto iniciatíva stať základom pre vznik funkčného európskeho obranného piliera. V opačnom prípade hrozí, že Roadmap 2030 zostane len ďalším symbolickým dokumentom, ktorý síce pomenúva problémy, no neprináša ich skutočné riešenie.
Zdroje: cer.eu, ecfr.eu, návrh EK
