Ukrajinský model odblokovania dodávok ropy: Možné riešenie alebo ďalšia slepá ulička?

Hormuzský prieliv je jednou z najdôležitejších energetických a obchodných artérií vo svetovej ekonomike, od ktorej závisí približne 20 % svetového vývozu ropy. Jeho kontrola umožňuje vyvíjať dôležitý geopolitický tlak, ktorým je možné ovplyvňovať ceny a konkrétne rozhodnutia jednotlivých štátov. Akýkoľvek konflikt v tejto oblasti alebo blokáda tejto dopravnej tepny priamo vedie k prerušeniam dodávok ropy, čo sa môže negatívne prejaviť na svetovom energetickom trhu, čoho príkladom je súčasná americko-izraelská operácia proti Iránu. Dôvodom obáv EÚ v tejto situácii je možné krátkodobé prerušenie dodávok, ktoré vyvoláva rast svetových cien palív a elektrickej energie a zároveň zvyšuje konkurenciu v oblasti LNG a ropy. 

Z dlhodobého hľadiska môžu podobné problémy zvýšiť ceny rôznych tovarov a služieb, čo v kombinácii s drahými zdrojmi energie spôsobí veľké výdavky štátnych rozpočtov. S cieľom zabrániť nekontrolovanému rastu krajiny prerokúvajú rôzne možnosti riešenia tohto problému, chýba však určitá jednota. Samotný návrh ukrajinského modelu je potenciálne účinným riešením z viacerých dôvodov. Po prvé, vytvára vzájomne výhodné podmienky pre strany, ako tomu bolo v roku 2022 pri vytvorení koridoru, na ktorom zarobili ako Ruská federácia, tak aj Ukrajina a vďaka ktorému sa podarilo zabrániť svetovej potravinovej kríze. Po druhé, tento model predpokladá využitie mediácie, na ktorej sa môžu podieľať OSN a EÚ, čím sa zvýši ich význam vo svetovej politike a rešpekt k medzinárodnému právu a vytvorí určitú stabilitu v regióne.

Medzi vzájomnými výhodami potenciálnej dohody je možné vyzdvihnúť niekoľko z nich. Po prvé, zníži sa riziko poškodenia komerčných lodí a napomôže to obnoviť stabilné dodávky ropy a LNG na svetový trh. Po druhé, pomôže to vyhnúť sa negatívnym ekologickým dôsledkom v prípade poškodenia lodí alebo plynových veží a zároveň zachráni regionálnu kritickú infraštruktúru, čím sa znížia ekonomické škody. Po tretie, čiastočne to stabilizuje situáciu v regióne a zabráni domino efektu v oblasti blokovania iných dôležitých logistických uzlov, ako je napríklad Bab al-Mandebský prieliv. V takom prípade prináša realizácia dohody benefity nielen pre EÚ a Irán, ale aj pre svetové spoločenstvo. Realizácia dohody však môže byť náročná, keďže Irán využíva prieliv ako strategický nástroj, ktorý mu pomáha udržať si schopnosť odporovať a vyvolávať rýchly rast cien ropy. 

To prispieva k veľkým príjmom iránskeho rozpočtu a zmierňuje straty spôsobené vojenskými operáciami a sankciami. Navyše, v samotnom regióne sa nachádzajú Spojené arabské emiráty, Irak a Kuvajt, veľkí dodávatelia energetických zdrojov, blokovanie ktorých dáva Teheránu regionálnu výhodu. V tomto prípade je tak pre EÚ dôležité súbežne hľadať alternatívne zdroje energie, pretože inak riskuje, že sa stretne s menej priaznivými alternatívami, z ktorých jednou je oslabenie sankcií proti Rusku, čo však znehodnotí úsilie sankčného režimu a podkope podporu Ukrajiny. Druhou možnosťou je nákup amerického LNG a ropy, čo sa javí ako drahšia možnosť a privádza EÚ do energetickej závislosti od jedného dodávateľa – USA, ako to bolo v prípade Ruska do roku 2022.

Na záver je dôležité poznamenať, že uzavretie podobnej dohody umožní do určitej miery zmierniť napätie v regióne a zabrániť ďalšiemu zdražovaniu energetických zdrojov nielen v Európe, ale aj vo svete. Problémom sa však môže stať samotná vzájomne výhodná dohoda medzi EÚ a Iránom, keďže vyvolá nezhody medzi spojencami v rámci NATO s ohľadom na operáciu USA, ktoré potrebujú ich vojenskú a politickú podporu. Súčasne je dôležité, aby EÚ starostlivo zvážila svoje ďalšie diplomatické kroky a zohľadnila nielen taktické, ale aj strategické dôsledky takéhoto rozhodnutia o citlivom kompromise s Iránom.