Vody napätia: filipínsko-čínske strety v Juhočínskom mori

Pri hodnotení dôsledkov tejto udalosti je dôležité venovať pozornosť historickému a geopolitickému kontextu celej situácie. Po druhej svetovej vojne Čína vypracovala mapu tzv. „deväťbodovej línie“, v ktorej si nárokovala väčšinu Juhočínskeho mora, považujúc ju za historicky dôležitú súčasť svojich obchodných ciest. Tieto nároky však porušovali námorné hranice Taiwanu, Filipín, Vietnamu a mnohých ďalších pobrežných krajín. Napriek tomu otázka demarkácie zostala nevyriešená mnoho desaťročí, čím vznikla regionálna neistota. Neskôr, v roku 1982, bol podpísaný Dohovor OSN o práve mora (UNCLOS), podľa ktorého má každá krajina svoju vyhradenú ekonomickú zónu do 200 námorných míľ od pobrežia. Zdalo sa, že to v podstate vyriešilo vzniknutý spor a uspokojilo všetky strany, no prax ukázala opak. 

Napriek podpisu konventu Čínou spory pokračovali  a prerástli do pravidelných zrážok, z ktorých za najťažšiu sa považuje incident pri útesoch Scarborough. Vtedy sa filipínska vojenská loď pokúsila zadržať čínskych rybárov z dôvodu nelegálneho rybolovu, ale nemohla to urobiť kvôli príchodu čínskych pobrežných stráží. Následne strany počas dvoch mesiacov organizovali rôzne vojenské manévre proti sebe, kým americké námorníctvo neodviedlo filipínske lode v nádeji, že Čína bude konať recipročne. Čína však využila situáciu a prevzala kontrolu nad útesom, čím filipínskym rybárom značne sťažila prístup do tejto oblasti. Neskôr, v roku 2016, súd v Haagu označil túto čínsku činnosť za nezákonnú, ale čínska vláda odmietla toto rozhodnutie uznať a označila ho za nezákonné a neobjektívne.

Samotný región je pre obe strany veľmi dôležitý, pretože disponuje veľkým množstvom prírodných zdrojov a je dôležitou logistickou vetvou, ktorej ovládnutie umožní kontrolovať 20 – 30 % svetového obchodu. Filipíny sú hlavným spojencom USA v regióne, čo umožňuje čiastočne obmedzovať vplyv Číny a zachovávať rovnováhu. Avšak, aktívna militarizácia Číny a jej agresívne správanie však naznačujú, že Čína má ambíciu dosiahnuť úplnú kontrolu nad regiónom. Je dôležité poznamenať, že v prípade negatívneho scenára, že Čína získa kontrolu nad dôležitým geopolitickým bodom, stane sa otvorenou hrozbou pre Austráliu, Indonéziu, Filipíny a americké vojenské základne, ako aj bude môcť ešte viac ovplyvňovať svetový obchod.

S týmto názorom súhlasia experti, ktorí zvažujú rôzne varianty vývoja udalostí, v najhoršom prípade až vojenský konflikt medzi USA a ich spojencami a Čínou o nadvládu nad regiónom. Okrem toho ekológovia poukazujú na to, že takáto konfrontácia má negatívny vplyv na miestnu ekológiu, pretože Čína podľa výskumov od roku 2013 spôsobila nenapraviteľné škody na viac ako 19 km² koralových útesov v Juhočínskom mori. V kontexte boja proti ekologickým problémom to negatívne ovplyvňuje úsilie medzinárodného spoločenstva v oblasti podpory a rozvoja prírody, čo poukazuje aj na ďalšie, nepolitické a neekonomické dôsledky konfrontácie.

Možno teda predpokladať, že nevyriešené problémy medzi stranami a rastúce geopolitické ambície Číny povedú len k vyostreniu situácie, najmä v podmienkach meniaceho sa svetového poriadku. Táto dynamika vytvára ďalší bod napätia, ktorý zvyšuje mieru nepredvídateľnosti v už aj tak zložitej medzinárodnej situácii a zároveň ponecháva  otázku bezpečnosti v indopacifickom regióne otvorenú.