Fínsky prezident Alexander Stubb a nórsky premiér Jonas Gahr Støre sa oficálne vyjadrili k hovoru ako ku odovzdaniu správy priamo týkajúcej sa budúcich rokovaní o mieri. Stubb následne dodal, že koniec konfliktu na Ukrajine nebude dosiahnutý skrz mlčanie,ale skrz rozhovor medzi viacerými stranami. Hoci sa Stubb vyjadril, že konverzácia s Putinom bola úprimná a vecná, Støre priznal, že vyhliadky do budúcnosti mali s Putinom odlišné. Tento hovor bol označený za snahu európskych lídrov ako pokus na ovplyvnenie diplomatického procesu potom, čo Donald Trump zmenil svoje postoje voči vojne na Ukrajine, konkrétne zrušením niekoľkých sankcií voči Rusku a kupovaniu ropy od Ruska. Po tomto hovore volali európski lídri s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym, ktorý ocenil ich snahu o dialóg s ruskou stranou..
Fínsky prezident Stubb a nórsky premiér Støre označili dalej tento hovor za ich iniciatívu ako krajín susediacich s Ruskom. Ďalej zdôraznili, že výsledok vojny bude mať priamy dopad na ich krajiny a širšiu európsku bezpečnosť. Koniec vojny bude vyžadovať priame diskusie, bez ktorých sa tento konflikt neskončí.
Stubb a Støre sú prví európski lídri, ktorí priamo kontaktovali Putina od júla 2025. Naposledy s ním mal telefonickú konverzáciu francúzsky prezident Emmanuel Macron. Európska Komisia bola vopred informovaná o tomto telefonickom rozhovore, pričom zdôraznila nutnosť zachovať jednotný postoj Unie. Okrem tohto vyjadrenia neposkytla žiadne iné. Tento rozhovor však kritizovala dánska premiérka Mette Frederiksen, ktorá poznamenala, že za vyjadreniami Ruska nevidí mier. Ďalej konštatovala, že Európa by sa mala držať spolu než aby každý štát jednotlivo presadzoval svoje záujmy.
Zo strany Kremľa sa vyjadril oficiálny hovorca Dmitrij Peskov, pričom označil možnosť mať európskeho vyjednávača pri mierových rokovaniach za dobrú možnosť. Aj keď ďalej poznamenal, že Fínsko a Nórsko nevidí ako hlavných vyjednávačov v mene Európy, označil tento rozhovor za veľmi konštruktívny a praktický.
Keďže oba štáty sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti Ruska, je logické, že lídry týchto krajín majú obavy o budúcnosť svojich krajín. Treba však mať na pamäti, že európsky priestor zdieľame všetci spoločne a ustupovať agresorovi sa nemá. Súčasne však platí, že v mierových rokovaniach by malo byť zapojených viacero strán, pričom európske štáty by mali mať dôležité slovo, keďže sa jedná o ich spoločné územie a spoločnú budúcnosť.
