Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 26. októbra potvrdil, že v novembri by sa mohli obnoviť trojstranné rokovania medzi Ukrajinou, Ruskom a Spojenými štátmi. Ich cieľom je posunúť diplomatické úsilie o ukončenie vojny, ktorá pokračuje už piaty rok. Podľa vyjadrenia ukrajinského prezidenta z 23. októbra sa stretnutie pripravuje na úrovni vyjednávacích tímov. Konať by sa malo v prvej polovici novembra, pričom ako možné miesto rokovaní sa spomína Abú Zabí. Konkrétny termín zatiaľ nie je definitívne potvrdený.
Súčasná diplomatická iniciatíva nadväzuje na predchádzajúce rokovania z januára a februára 2026. Zástupcovia troch krajín sa vtedy stretli v Abú Zabí a Ženeve, no výraznejší pokrok smerom k mierovej dohode nedosiahli. Jedným z mála výsledkov boli výmeny vojnových zajatcov. Nový impulz priniesli októbrové diplomatické stretnutia amerického osobitného vyslanca Steva Witkoffa. Ten najskôr rokoval so Zelenským v Osle a následne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Petrohrade. Moskva podľa Euronews vyjadrila principiálnu pripravenosť v rokovaniach pokračovať. Samotná ochota rokovať však neznamená, že sa strany priblížili k dohode o základných otázkach.
Ukrajina však odmieta, aby prípadná mierová dohoda zahŕňala nútenú neutralitu alebo obmedzenie veľkosti jej ozbrojených síl. Kyjev zároveň zdôrazňuje potrebu dlhodobých bezpečnostných záruk, ktoré by mali zabrániť opakovaniu ruskej agresie. Mimoriadne citlivou témou zostáva aj budúcnosť okupovaných území. Zelenskyj uviedol, že o územných otázkach sa musí rokovať na najvyššej politickej úrovni, zatiaľ čo technické tímy môžu pripravovať podmienky prípadného prímeria a ďalšie praktické opatrenia. Dôležitá bude aj úloha Európskej únie. Hoci sa aktuálne pripravuje trojstranný formát, Brusel sa usiluje o väčšie zapojenie do diplomatického procesu. Európske štáty totiž patria medzi hlavných poskytovateľov finančnej a vojenskej podpory Ukrajine a prípadné bezpečnostné usporiadanie sa bezprostredne dotkne aj ich záujmov.
Obnovenie rokovaní možno vnímať ako príležitosť na obnovenie priamej komunikácie medzi znepriatelenými stranami. Ich samotné uskutočnenie však ešte nebude znamenať zásadný obrat vo vojne. Rozhodujúce bude, či vyjednávači dokážu dosiahnuť aspoň čiastkové dohody, napríklad v otázke ochrany energetickej infraštruktúry, výmeny zajatcov alebo obmedzenia útokov. Takéto opatrenia by mohli vytvoriť priestor na ďalšie rokovania. Zároveň zostáva otvorená otázka, či budú obe strany ochotné pristúpiť na kompromisy v najspornejších oblastiach. Bez dohody o bezpečnostných zárukách a územných otázkach bude cesta k trvalému mieru naďalej komplikovaná. Novembrové stretnutie preto bude predovšetkým skúškou toho, či sa obnovená diplomatická komunikácia dokáže premeniť v konkrétne výsledky.
